Po siedmych hodinách v práci sa mi už tradične nechce nič. Obvykle o tomto čase jem a čítam si pikošky zo sveta šoubiznisu. Dnes som ale všetko zožrala skor, lebo hneď po práci sa bežím pretŕčať pred objektív a nerada by som vyzerala ako na fotení do módneho katalógu moletiek. A tak, z dlhej chvíle, pre nič na nič, idem sa pozrieť, čo nové na fejsbuku. Ako sa majú moji bývalí, potencionálne bývalí, potencionálne budúci a tak. A samozrejme, aký typ selfíčka postujú ich babenky s haštagmi a srdiečkami o ich nekonečnej láske alá Mária Čírová keď spieva o tom, že keď raz budeš so mnou stáť pri oltári..
Ako prvý bude on. Zadávam meno mojho kedysi pána najdokonalejšieho, najlepšieho a najkrašieho a tu mi vypichne oči čiernou linkou namalované obočie jeho zle odfarbenej frajerky. Ok, aj ja mám niekedy rúž namiesto očných tieňov, ale capnúť si TOTO na titulku?!? Okej, úprimne priznávam, že ma ide roztrhnúť pri predstave, že na tej titulke mohol mať mňa. Ale asi nemám také dobré srdce a asi menej tagujem. A to je niekedy chyba.
Toto je to. Źenská ješitnosť, ktorá nás - vždy keď vidíme, inú ženu - nech je krásna, škaredá (kto kedy charakterizoval, čo je fakt škaredé?), ako robí chlapa šťastného a spokojného a my sme chceli - možno sme malinký moment boli - na jej pozícií, dostáva do nevyčíselných výšok žiarlivostných popudov, hodnotení jej vonkajších vlastností a nekonečného pýtania sa - čo nemám ja a má ona?
Som žena. Pre svojho princa (ktorý niekde určite čaká, kým ho šťuchnem) chcem byť najlepšou, najkrašou, najinteligentnejšou, najmilšou, najlepšou kuchárkou, najlepšou spoločníčkou na dlhé večery, najlepšou sexuálnou partnerkou, najlepšou umývačkou okien a žehličkou čerstvo opraného prádla. Byť princeznou. A chcem to ja, chceš to ty, chce to ona aj tvoja susedka ktorú nenávidíš. Chceme to všetky. Lenže keby sa tá miliarda žien čo zaľúdňujú zem zhromaždili na námestí dvadsať míl dlhom a dvadsať míl širokom, pozabíjali by sa. Vyšrkiabali sme si oči, vytrhali si vlasy, všetkých by sme poriadne poohovárali v skupinkách, ktoré by sme celkom zaručene vytvorili a bojovali by sme medzi sebou intenzívnejšie ako rusi s ukrajincami. Sme jedno plemeno, jedna rasa, to najkrašie na svete, ale nevieme ustáť bývalé našich priateľov, súčasné našich bývalých ktorí v podstate nikdy neboli naši frajeri a len v nejakom imaginármom svete kde žijú mimóni a ktorý sme si samé vytvorili ,sme spolu randili. Nechcem, aby sme si všetky vytvárali ilúziu o prešťastne-šťastnej existencií v náruči vysneného chlapa. Lebo vysnený chlap je veľmi relatívny pojem. Viem to sama, za poslednú dobu som stretla štyroch "chlapov svojho života" A každý bol totálne odlišný.
Čo tým chcem povedať?
Majme sa rady.
Možno sa niekto zľakol aj mojej titulky na fejsbuku.
Možno mám aj ja úplne natutututu vlasy.
Možno sa ľúbia.
Možno ona nerieši ženské peripetie ako ja.
Tak sa ľúbim aj ja. Ja, seba samú. Mňa.
Nie ju. Ani jeho.
Keď budem seba, nebudem hetiť a pri stalkovaní nebudem chcieť skákať z okna.
Ľúbim sa.